pohar plny mlieka

Výdych a nádych. Ticho a vzlyk. Práca a relax. Prekvapenie a zvyk. Cítim sa placho a hlúpo a neskúsene, cítim,že niekto zabodol dýku do srdca zaľúbenej žene. Nie to však je pre ňu najväčšia bolesť. Jej hlúposť a žiarlivosť a zovretá pasť trápia ju viac než bolestných pocitov zmes. Dobre vie, že ona by si to dopriať nemohla. Že nebolo by možné držať sa za ruku s ním, ale kto môže srdcu rozkazať? Ona nie...ona nie je jednou z lesných víl, ktoré šantia a bláznia, bez starostí a žiaľu. Ony len o svoju krásu a sviežu krásu lesa dbajú. Ona k nim nepatrí. Ona má iné ciele. Pre ňu sú hlúpe a nepotrebné veci, pre ne tak mimoriadne cenné. Ona má v srdci sen a prekliatie, ktoré jej ešte len prinesie mnoho trpkých sĺz a odsúdi ju na roky samoty, ktoré v jej živote zapríčinia sklz. Sklz smerom dolu, do čiernočiernych hĺbok, tam, kde v oceáne svetlo nemá miesto, kde iba sťažka našiel by si život, tam bude ona počúvať démonov krik a škrekot. Čo komu urobila, že musí trpieť tento osud...? Komu ona ublížila, že musí byť takto mučená...? Koho ona prekliala, že navždy sama bude prekliata...?